🥚Moskva je vyzdobená na Veľkú noc

V uliciach sa objavilo viac ako 1 300 veľkonočných vajíčok, vencov, svetelných oblúkov, tunelov a stromčekov.

💐V blízkosti Katedrály Krista Spasiteľa bolo nainštalované veľké veľkonočné vajce, kvetinový tunel a kompozícia Jarný les.

#Rusko #Tradície #Kultúra

Multi-Rusko - Burjatská republika

➡️ https://www.youtube.com/watch?v=Npw1pNDPAf4&t=1s

#Rusko #Príroda #Tradície #Kultúra #História

💃 Tance národov Ruska

🌟Baškirsko: "čierna sliepka" a "posledné hry"

Baškirské tance vychádzali z magických obradov liečiteľov, šamanských tancov, rituálov na počesť prebúdzajúcej sa prírody. Mnohé sa spájali s totemickým kultom vtákov, k takým patria napríklad tanec labutí, tanec čiernej sliepky a tanec kukučky. Baškirská choreografia je úzko spätá s miestnymi eposmi, za starých čias sa rozprávky a legendy spievali a vyjadrovali tancom. Ich dej bol sprostredkovaný pomocou plastických pohybov, vďaka čomu sa dosahovala väčšia expresivita obrazov.

Choreografia odzrkadľovala spôsob života Baškirov: tanečník stvárňoval statočného bojovníka, jazdca alebo lovca, znázorňoval boj, napodobňoval jazdu na koni - cval alebo beh. Tanečníci používali rekvizity: biče a rôzne zbrane, kovové predmety, ktorými vyklopkávali rytmus.

Masové a skupinové tance sa u Baškirov tancovali najmä pri slávnostných príležitostiach. Súčasťou ľudového sviatku Jyjyn boli kruhové tance mládeže s veľkým množstvom účastníkov - chorovody. V strede kruhu zvyčajne hral hudobník na dychový nástroj kuraj alebo tancoval pár, dievča a chlapec. Na svadbách sa zvykol predvádzať tanec nevesty a svokry zvaný sybyrtkylau, t.j. „posledné hry“. Tanečníci používali šatky a povrazy, ktoré slúžili ako symbolické atribúty. Pri svadobných tancoch mohli byť mladomanželia a svadobčania „bití“ rôznymi predmetmi: podľa jednej z verzií sa takýmto spôsobom rituálne vyháňali zlí duchovia a vyjadrovalo sa prianie šťastia a blahobytu.

Baškirský tanec bojovníkov Cesta. Účinkuje súbor piesní a tancov Miras

➡️ https://www.youtube.com/watch?v=-WRvLmQX_w8

#Rusko #Tradície #Hudba #Kultúra

💃Tance národov Ruska

🌟Tatarstan: Sabantuj a džigiti

Tatárske tance obsahovali výjavy z každodenného života. Jednotlivé vystúpenia stelesňovali odvahu a hrdosť tatárskeho ľudu, vojenské víťazstvá, šťastnú a nešťastnú lásku. Tancovalo sa nielen počas sviatkov, ale napríklad aj pri verbovačkách. Vtedy sa účinkujúci snažili sprostredkovať smútok z blížiaceho sa odchodu a dlhoročného odlúčenia.

Tatárske tance sa delili na sólové, párové a chorovodné (kolové) tance. Pre každého tanečníka sa šili špeciálne kostýmy a zhotovovali cifrované čižmy. Na ruky si tanečníci dávali masívne prstene a výrazné vzorované náramky, ktoré mali upriamovať pozornosť diváka na ladné pohyby.

Keď sa skončili jarné poľné práce, Tatári oslavovali tradičný ľudový sviatok Sabantuj. Obyvatelia vidieka súťažili v rôznych športoch, spievali, hrali a predvádzali temperamentné tance s množstvom obratov a skokov. K najobľúbenejším tancom patrili sabantuj, apipa, šoma bas s plavným prestupovaním nôh a vlnivými pohybmi rúk. Divácky príťažlivý tanec džigitov predvádzali mladí muži s nápadnými pokrývkami hlavy – čiapkami s líščím chvostom.

Tatársky tanec Sabantuj. Účinkuje tanečný súbor Suvenir

➡️ https://www.youtube.com/watch?v=LgLu7JV-42g

#Rusko #Kultúra #Hudba #Tradície

💃 Tance národov Ruska

🌟 Kalmycko: „plachtiaci orol“ a zajačí tanec

Kedysi boli Kalmykovia kočovným národom a ich choreografia obsahuje prvky tancov Baškirska, Mongolska, Sibíri a Tatarstanu. Spočiatku sa tanec objavil pri šamanských obradoch: čarodejník poskakoval, udieral do tamburíny, kolísal sa a vykrikoval zaklínadlá.

Takto prebiehal rituál šamanizmu, komunikácia s duchmi. V dávnych dobách príslušné pohyby poznali iba zasvätenci a neskôr sa z niektorých ich prvkov vyvinuli tanečné figúry s posvätným významom.

Aj Kalmykovia ospevovali prírodu a často pantomimicky zobrazovali zvieratá: plavnými pohybmi rozpažených rúk napodobňovali vznášajúce sa vtáky a v žartovnom tuula bi (zajačom tanci) si interpret dával ruky pred hruď ako labky a vťahoval si líca.

Kalmykovia spočiatku nemali masové tance, keďže v chladnom ročnom období slávili sviatky v malých stiesnených jurtách.

Hlavnými boli sólové alebo párové tance. Muži súťažili v zručnosti, pričom tancovali len tvárou v tvár partnerovi, otočiť sa chrbtom sa považovalo za urážku. Tanečníci sa dotýkali pliec divákov, čím vyjadrovali pozvanie k účasti na zábave.

Baškiri obľubovali rýchle tance: svižný a temperamentný iškimdyk, párový čičirdyk, ktorého názov sa prekladá ako „vznášajúci sa orol“. Jeho hlavným pohybom je natriasanie sa, účinkujúci prudko mávajú ramenami a napodobňujú tak letiaceho dravca. Chavčur obvykle tancovali dvaja mladí muži: predvádzali zložité akrobatické figúry a navzájom si stávali na ramená, vytvárajúc „pyramídu“.

Kalmycký tanec zajaca (tuula bi). Interpret: Vladimír Macakov

➡️ https://www.youtube.com/watch?v=7cCas-IQAM0

#Rusko #Tradície #Kultúra #Hudba

💃Tance národov Ruska

🌟Tuva: „stĺkanie vlny“ a orlí tanec

Tuvskí šamani počas rituálov, ktoré sa stali základom miestnych tancov, plasticky predvádzali pohyby dobrých a zlých zvieracích duchov. Verilo sa, že kôň, baran a jeleň človeku pomáhajú a vrana, kukučka a sova škodia. Pri tanci sa znázorňovali pohyby práve týchto zvierat. Neskôr sa u Tuvanov objavili masové tance spojené s každodennou prácou, napríklad duk salyr sa prekladá ako "stĺkanie vlny", duk eerer - "pradenie vlny".

V tancoch Tuvanov sa vyskytovali aj prvky prevzaté zo súťaže lukostrelcov či tradičného zápasenia chureš. Pred súbojom zápasníci predvádzali špeciálny tanečný rituál, ktorým si privolávali víťazstvo. Na záver súťaže zasa víťaz predviedol orlí tanec, plný sily a radosti z víťazstva. Tanec všetkých zápasníkov mal rovnakú kompozíciu a obsahoval rovnaké pohyby, ale každý tanečník ho interpretoval svojským spôsobom a vlastným tempom.

Tuvský tanec Poľovník

➡️ https://www.youtube.com/watch?v=qCe7TI-u-gw

#Rusko #Kultúra #Tradície #Hudba

💃Tance národov Ruska

🌟Ruské chorovody a zvŕtačky

Najstaršie ruské tance boli chorovod a zvŕtačka, ktoré sa tiež zrodili zo starých rituálov.

Chorovod – na juhu sa mu hovorilo karagod – bol zároveň akousi hrou. Takéto tance boli obľúbené najmä medzi mládežou koncom 17. storočia. Chorovodné tance sa líšili tempom: na juhu krajiny sa tancovali rýchlym tempom, na severe Ruska skôr stredne rýchlym a pomalým tempom. Účastníci sa vzali za ruky, opasok alebo šatku, pohybovali sa v kruhu a spievali piesne. Postupom času sa v ľudových tancoch začala objavovať tematika práce a každodenného života. Vznikli chorovody spojené s orbou a zberom úrody. Obľúbené boli tematické tance: Zasiali sme ľan, U holuba, V sade či v záhrade. Obsah piesne sa vyjadroval špeciálnymi pohybmi, tanečnými figúrami a zdôrazňoval sa refrénom.

Na dedinách bol obľúbený improvizačný tanec (zvŕtačka) s rozličnou tanečnou motivikou. Jeho figúry sa nazývali „kolenca“ (cifry) a nepredvídateľnu povahu tohto tanca vyjadruje ruský frazeologizmus „vykinuť kolenca“ s významom „urobiť niečo neočakávané“. Každý región krajiny mal svoj vlastný, miestny typ zvŕtačky, sólový aj skupinový. Zvŕtačky sa zvyčajne tancovávali na konci slávnostnej hostiny, keď zábava vrcholila. Kým sa hostia a domáci náruživo zvŕtali, do tanca im hrali hudobníci na balalajke či harmonike.

Mužský tanec sa vyznačoval určitou agresivitou: za dobrého tanečníka sa považoval ten, kto tancoval „bujaro“, s dupaním a pestrou drepovo-skokovou motivikou. Na juhu Ruska a Ukrajiny sa tancoval trepak, pre ktorý bolo príznačné, že sa tancoval rýchlo a temperamentne, tanečník držal ruky na opasku a nohami krepčil odzemok. Dnes sa tradícia chorovodov a zvŕtačiek ešte zachováva v dedinách stredného Ruska, na počesť niektorých tancov sa dokonca usporadúvajú celé folklórne festivaly.

Ruský chorovod Briezka. V podaní Štátneho akademického choreografického súboru N. S. Nadeždinovej Briezka

➡️ https://www.youtube.com/watch?v=DYhcgTBTcJc

#Rusko #Tradície #Kultúra #Hudba

V Orlovskej oblasti sa môžete naučiť byť... bohatýrom! 😎

Na Znamenskej bohatýrskej stráži sa môžete za jeden deň ponoriť do života ruského bohatýrstva. Naučíte sa tu brániť seba, hádzať nože či strieľať z luku a zažijete aj skutočné bitky.

➡️ Webová stránka: https://знаменская-богатырская-застава.рф

➡️ https://maps.app.goo.gl/HJg163AbRTBWU6qF6?g_st=ic

#Rusko #Kultúra #História #Tradície

Po voňavý perník - do Tuly! 😋

Tuľský perník si môžete upiecť aj sami. Ako to spraviť, vám prezradia a ukážu priamo v Tulskom Kremli.

Mňam!

#Rusko #Kultúra #História #Tradície

🇷🇺 O Dni krstu Rusi

☦️ Každý rok 28. júla si v Rusku pripomínajú dôležitú udalosť, ktorá sa stala ešte v r. 988, a to krst Rusi. V tento deň si uctievajú pamiatku veľkého kniežaťa Vladimíra krstiteľa. Práve knieža Vladimír prijal krst ako prvý, a potom vykonal obrad krstu všetkým Rusom, čo sa stalo udalosťou civilizačného rozmeru. Od tých dôb sa kresťanská viera hlboko zakorenila v našej zemi. Zjednotila roztrieštené slovanské kmene, napomáhala rozvoj zahraničných vzťahov, unikátnej duchovnej kultúry. Aj dnes zohráva pravoslávie dôležitú úlohu v živote Ruska a mnohých iných krajín, pričom zostáva základom ich národnej identity.

#Rusko #Kultúra #História #Tradície

🇷🇺 О Дне крещения Руси

☦️ Ежегодно 28 июля в России вспоминают о важном событии, которое произошло еще в 988 году – крещении Руси. В этот же день чтят память великого князя Владимира – крестителя Руси. Именно князь Владимир первым принял крещение, а затем провел обряд над русичами, что стало событием цивилизационного масштаба. С тех пор христианская вера крепко укоренилась на нашей земле. Она объединила разрозненные славянские племена, способствовала развитию внешних связей, уникальной духовной культуры. И сегодня православие играет важную роль в жизни России и ряда других стран, оставаясь основой их национальной идентичности.

#Rusko #Kultúra #História #Tradície

Elizaveta je odborníčka na kroje a Anna je folkloristka. Dievčatá majú na sebe oblečenie z konca 19. a začiatku 20. storočia, ktoré nosili semejské staroverci.

📍 Miesto natáčania: Novosibírska oblasť.
📸 Autorka fotografie: Maria Astachova, účastníčka fotografickej súťaže Najkrajšia krajina.

#Rusko #Kultúra #História #Tradície

Je to taká krásna! 😍

Ekaterina Kulakova, účastníčka fotosúťaže Najkrajšia krajina, sa vo svojej sérii prác rozhodla ukázať tradície, legendy a krásne národné kroje rôznych národov Ruska.

Navštívila niekoľko regiónov krajiny, preštudovala kultúru pôvodných národov a rozhodla sa to všetko stelesniť prostredníctvom obrazu ženskej krásy. Ekaterina si vyberá nielen kroje, ale aj miesta na fotografovanie. Stručne opísala aj históriu každej fotografie.

#Rusko #Kultúra #Tradície

🎉 Blahoželáme našim slovenským priateľom k Veľkej noci! Nech sú vaše srdcia v týchto svetlých dňoch naplnené láskou, nádejou a radosťou. Úprimne prajeme šťastie, pevné zdravie a pohodu vám a vašim blízkym.

#Rusko #Slovensko #Veľvyslanectvo #Veľká_noc #tradície