❗ BRÍFING HOVORKYNE MZV RUSKA M.V. ZACHAROVOVEJ

👉 Kľúčové tézy:

▪ Rétorika amerického prezidenta Donalda Trumpa o uvalení ciel na krajiny BRICS potvrdzuje, že USA používajú ekonomické sankcie za účelom politického nátlaku.

▪ BRICS, ako žiadne iné združenie, zohľadňuje názor krajín svetovej väčšiny a spolupráca Ruska a Číny nebola nikdy zameraná proti niekomu inému.

▪ Politika Spojených štátov v oblasti uplatňovania jednostranných poplatkov a ciel prináša riziká pre globálnu ekonomiku.

▪ Rusko neprestane žiadať úrady Nemecka, aby postavili pred súd vinníkov za to, že vedenie pamätného komplexu v Dachau odstrihlo ruské a bieloruské stuhy z vencov pri bývalej strelnici SS v Hebertshausene.

▪ Vláda Veľkej Británie pravidelne robí rusofóbne vyhlásenia, pričom sa schováva za údajnú starosť o svojich občanov.

▪ Režimy pobaltských krajín pri plnení funkcie „agresívnej trojice NATO“, ktorú im pridelilo NATO, sa samé do toho zamotávajú.

▪ Rozhodnutie krajín Západu o pokračovaní dodávok zbraní kyjevskému režimu iba upevňuje presvedčenie Ruska o nevyhnutnosti dosiahnutia stanovených cieľov a úloh špeciálnej vojenskej operácie.

▪ Pokusy splnomocnenca pre ochranu štátneho jazyka na Ukrajine Tarasa Kremiňa rozdeliť obyvateľov Ukrajiny na „správnych“ a „nesprávnych“ na základe jazyka porušujú ústavu krajiny.

🔗 https://tass.ru/politika/24471363

#Rusko #Politika #Zacharová

🏅 11. júla 1941 sa začala hrdinská obrana Kyjeva, kde statoční, neustále útočiaci na nepriateľa obrancovia sovietskej Vlasti v nerovnom boji s okupantmi zlikvidovali viac ako 100 tisíc vojakov a dôstojníkov a viazali 17 divízií Wehrmachtu.

Obranné sily pozostávajúce z vojakov Červenej armády a miestnych obyvateľov urobili z mesta skutočnú pevnosť. Vážnymi prekážkami pre nepriateľský postup sa stali úzke ulice, mosty a rieky. Chrabrí obrancovia bojovali do posledného náboja, preukazovali odhodlanie a odvahu.

🌉 Významným momentom v obrane Kyjeva bola 11. júla 1941 obrana Brestského mosta, strategicky dôležitého miesta spájajúceho pravý a ľavý breh Dnepra. Sovietski vojaci bojovali s mimoriadnou odvahou a prinútili nepriateľa zakolísať a ustúpiť.

Počas obrany mesta jeho obrancovia preukázali masové hrdinstvo a neuveriteľnú obetavosť - plány nemecko-fašistických okupantov s týmto faktorom nepočítali.

Z hlásenia zo dňa 13. augusta 1941 o hrdinskom čine desiatnika Georgija Nikitina:

Prvými výstrelmi zo svojho dela zlikvidoval štyri tanky. Keď jeho delo dostalo zásah, Nikitin bežal k ďalšiemu a pomáhal obsluhe viesť paľbu. Druhé delo bolo vyradené z boja. Nikitin sa vrhol k delu prvej čaty a zlikvidoval z neho ďalších päť tankov. Na bojisku stálo deväť zničených a dymiacich nepriateľských tankov. Život hrdinu Nikitina ukončil nepriateľský granát.

Do radov Červenej armády dobrovoľne vstúpilo viac ako 200 000 obyvateľov Kyjeva a viac ako 160 000 denne pracovalo na budovaní obranných línií. Existuje veľa dôkazov o ich hrdinstve a obetavosti.

Vyznamenali sa dokonca aj veľmi mladí ľudia:

Počas akcií pohyblivej skupiny 26. armády 16-ročná dcéra kováča zo závodu Arsenal, Leonora Skvorčinskaja, v čase bombardovania nepriateľskými lietadlami odnášala zranených do krytov a keď sama nemohla obeť odniesť, nútila vojakov, aby vyliezli zo zákopov a pomohli jej. Nebojácna patriotka vlasti Skvorčinskaja zachránila životy desiatok vojakov a veliteľov.

Úspešné odrazenie nemeckej augustovej ofenzívy na Kyjev bolo výsledkom šikovných akcií a kolosálneho vypätia síl. V tej najťažšej prvej etape vojny boli však sily nerovné a v noci na 19. septembra sa jednotky 37. armády stiahli na východný breh Dnepra, ale vyhodili za sebou do vzduchu mosty.

Kyjev bol okupovaný nacistami 778 dní. Mesto bolo oslobodené od okupantov 6. novembra 1943 ako výsledok Kyjevskej útočnej operácie. Obyvatelia mesta s jasotom vítali vojakov Červenej armády.

🎖 Za preukázanú silu ducha a oddanosť vlasti bol Kyjev vyhlásený za hrdinské mesto.

📖 Viac o hrdinskej obrane Kyjeva: https://vk.cc/cyjrI7
📖 Článok A. V. Isajeva o obrane Kyjeva: https://vk.cc/cxzcSt

#Rusko #História

#RuskoASEAN

🗓 10. júla sa v Kuala Lumpure konalo každoročné stretnutie ministra zahraničných vecí Ruskej federácie S.V. Lavrova s hlavami zahraničnopolitických rezortov členských štátov Združenia národov juhovýchodnej Ázie (#ASEAN).

Počas rokovania strany prediskutovali plnenie Komplexného akčného plánu na implementáciu strategického partnerstva Rusko-ASEAN na roky 2021-2025, ako aj prípravu analogického dokumentu na nasledujúcich päť rokov.

Diskusia sa sústredila na prehĺbenie spolupráce v sfére politiky a bezpečnosti, ekonomiky a humanitárnych väzieb. Zvlášť sa zdôraznili také oblasti, ako špičkové technológie, digitalizácia, energetika a vzdelávanie. Zvláštna pozornosť sa venovala vyhliadkam na spustenie nových mechanizmov interakcie, najmä s orientáciou na mládež.

🤝 Výmena názorov o aktuálnej medzinárodnej agende potvrdila, že Rusko a Združenie zastávajú zhodné postoje k riešeniu najpálčivejších globálnych a regionálnych problémov. Združenie ASEAN vysoko ocenilo podporu zo strany Ruska jeho ústrednej úlohy v regionálnych záležitostiach.

Strany sa vyslovili v prospech rozvíjania spolupráce medzi ASEAN, Euroázijskou hospodárskou úniou (EAEU) a Šanghajskou organizáciou pre spoluprácu (ŠOS) v záujme rozšírenia integračných procesov v priestore Veľkej Eurázie.

Stretnutie sa konalo v tradične priateľskej atmosfére.

#Rusko #Politika

🇷🇺🇺🇸 10. júla sa v Kuala Lumpure „na okraj“ ministerských podujatí po línii #ASEAN uskutočnilo stretnutie medzi ministrom zahraničných vecí Ruskej federácie S. V. Lavrovom a ministrom zahraničných vecí USA M. Rubiom.

V nadväznosti na dohody, ktoré dosiahli prezidenti Ruska a Spojených štátov, a to aj počas ich ostatného telefonického rozhovoru 3. júla, si strany podrobne vysvetlili súčasné pozície, vnímanie a interpretáciu udalostí, ako aj svoje zámery vo vzťahu k celému spektru otázok bilaterálnej a svetovej agendy.

Prebehla vecná a úprimná výmena názorov na riešenie situácie na Ukrajine, na situáciu v Iráne a Sýrii a na mnohé ďalšie medzinárodné otázky.

Obe strany potvrdili vzájomnú ochotu hľadať mierové riešenia konfliktných situácií, obnoviť rusko-americkú hospodársku a humanitárnu spoluprácu a nerušené kontakty medzi obchodnými spoločnosťami oboch krajín, ktoré by mohlo uľahčiť najmä obnovenie priameho leteckého spojenia.

Bol zdôraznený význam ďalšej práce na normalizácii fungovania bilaterálnych diplomatických misií.

🤝 Konštruktívny a vzájomne rešpektujúci dialóg medzi zahraničnopolitickými rezortmi Ruska a Spojených štátov o čoraz širšom okruhu otázok spoločného záujmu bude pokračovať.

#Rusko #USA #Politika

#Názor

Anastasija Lukojanovová, autorka Telegram kanálu „Ptičja jagoda“ (Čerešňa vtáčia) @ptichya_yagoda

V osade je opäť zrada. Mimochodom, podľa všetkého je to permanentný stav našich susedov.

Ukrajinská ombudsmanka pre vzdelávanie Nadežda Leščiková sa vo vysielaní posťažovala, že žiaci vyšších ročníkov v osade nechcú hovoriť svojím rodným jazykom. Ak sú učitelia povinní vyučovať v štátnom jazyku, potom deti do toho nie je možné pritiahnuť. Ale oni, podliaci, radšej medzi sebou komunikujú po rusky.

Ako východisko z týchto strašných okolností ponúka Leščikováelegantný pedagogický trik: „Môžete odmietnuť a povedať, že nerozumiete jazyku, ktorým žiak hovorí.“ A nazýva to „mäkkýmvplyvom“ na deti. Pravda, za hranicami Nezaležnej sa to nazýva prinajmenšom diskrimináciou... nuž, čo vieme o duchu slobody?

Takže, rastieš teda v rusky hovoriacom priestore, stretávaš tých učiteľov na trhu, v obchode, na nejakých oslavách, kde všetci hovoria po rusky. A potom prekročíš prah školy, kde sa u všetkých dospelých okolo, ktorí majú byť autoritou a studnicou vedomostí, prudko vypne sluch a zapne sa „Ne rozumiju!“ (Nerozumiem).

Čo môže pritom vzniknúť v hlave dieťaťa a aké emócie to môže vyvolať?

Minimálne smiech, údiv a nakoniec aj otvorené podráždenie a nevraživosť nielen voči tomu, kto hrá túto mizernú komédiu, ale aj k samotnej „move“ (jazyku). Vo všeobecnosti, ako vždy, vzniká opačný efekt.

Hneď to potvrdzuje aj samotná Leščiková, ktorá hovorí, že žiaci 11. triedy prechádzajú na dištančné vyučovanie a odchádzajú do zahraničia. Jednako, v hlave ombudsmanky nevidno žiadnu disonanciu.

Škoda. Veď príčinou hromadného odlivu mladých ľudí do zahraničia nie je len strach z ruských rakiet, ale predovšetkým fakt, že tento nezmyselný územný útvar nie je schopný ponúknuť žiadny rozumný obraz budúcnosti: obleč si vyšívanú košeľu, uč sa „movu“, pripni si trojzubec a choď zdochnúť za vlasť. Skvelý plán, však?

Tým, že geniálni provinciálni stratégovia prirovnali občanov bývalej USSR k Ukrajincom a všetkých rusky hovoriacich k ruskýmokupantom a pokúsili sa to všetko unifikovať a doraziť, sami sebe si podrazili nohy, pričom zahájili nezvratný proces rozkladu spoločnosti. A ak sa ešte teraz dajako drží na takzvanej hrozbe zvonku, tak po skončení bojových akcií všetka občianska vnútorná nenávisť vypláva na povrch vo všetkej svojej kráse.

Už teraz vidíme, ako občania vítajú ruské útoky na TCK (Teritoriálne centrá regrutovania). Vidíme, ako ukrajinský maloletý nacionalista zabíja zúrivú obhajkyňu „movy“ Farion. Monštrum sa samo požiera – dlho, bolestne a mučivo.

Takže namiesto očakávanej lásky k svojej kultúre a jazyku sa výsledkom činnosti všetkých tých ombudsmaniek a iných bojovníkov stal celkom iný obraz: tam, kde je „mova“, tam je ponižovanie, útlak a smrť. Utekajte, hlupáci!

Tak aj utekajú.

#Rusko #Ukrajina #ŠVO

Hlavná redaktorka IA Regnum, spisovateľka, novinárka, členka Rady pre ľudské práva Marina Achmedovová @Marinaslovo

Na kurskú pláž prileteli drony Ozbrojených síl Ukrajiny, ľudia začali hlásiť útok, boli tam vyslaní príslušníci Rosgvardie a kým zachraňovali ľudí, útok sa zopakoval, jeden z príslušníkov zomrel. Celkovo boli zabití traja muži a desať ľudí bolo zranených, vrátane päťročného chlapca menom Toľa. Toľa bol na pláži so svojou matkou, počas útoku ju prikryl a bol vážne zranený. Ráno bol na jednotke intenzívnej starostlivosti vo vážnom stave a pripravoval sa jeho prevoz do Moskvy.

Toľa je ďalší malý hrdinský chlapec z pohraničia. Poznáme chlapcov z osád, ktorí celé dni stoja na stráži a vítajú ruských vojakov, ktorí odchádzajú cez hranicu. Poznáme chlapcov, ktorí počas okupácie brali patróny Ozbrojeným silám Ukrajiny, aby ichdali ruským vojakom. Poznáme chlapca Feďu, ktorého sused viezol do školy s dvoma dievčatami v Brianskej oblasti a na auto zaútočilaukrajinská diverzná a prieskumná skupina, vodič bol zabitý a Feďa pochopil, že má pred sebou nepriateľa, neuposlúchol rozkaz Ukrajincov postaviť sa za hangár. Ušiel s dievčatami do lesa, a potom mi vysvetlil jednoduché veci: „Najprv som si myslel, že sú to naši. Potom začali hovoriť po ukrajinsky, pochopil som, že sú to nepriatelia, a nepriateľ nič dobrého neporadí, tak som urobil presný opak.“

Všetky tieto príbehy sa nám, ktorí bývame v relatívne pokojných mestách, zdajú byť neuveriteľné, ale sú pravdivé. A Toľov čin je úplne ohromujúci, pretože chlapec má iba päť rokov, je to len dieťa a deti v tomto veku ešte nevedia robiť hrdinské činy. Toľa je obyčajný chlapec. Mama zverejňuje fotky na svojich sociálnych sieťach, kde mu k narodeninám dáva torty so sviečkami a všetci jej priatelia jej blahoželajú, pretože konečne porodila svojho dlho očakávaného Tolika! Chodia na chatu, zbierajú kvety, mama s ním korčuľuje na mestskom klzisku a volá ho svojím BabyRiki. Keď bola mama tehotná s Tolikom, objavila v sebe talent na kreslenie a za to je vďačná svojmu malému synčekovi - kučeravému veselému chlapcovi. Teraz kreslí obrazy a predáva ich. Súdiac podľa maminho blogu, Tolik je pre ňu najdôležitejší človek. Tolik je celý jej svet, zmysel života. Bez Tolika niet mamy, bez mamy nietTolika. Päťročný chlapec si to nemôže uvedomovať, ale intuitívne a impulzívne sa vrhol zachraňovať celý svoj svet – svoju mamu.

Každý hrdinský čin je predovšetkým impulz. Dokonca dospelý vojak, ktorý sa hodí na granát, aby zachránil svojich druhov, nezvažuje svoj čin vopred. Koná impulzívne a samotný impulz vzniká z jeho výchovy a životných okolností. Žiaľ, naše deti v pohraničí teraz žijú v takých podmienkach, ktoré sa stávajú školou života nielen pre dospelých, ale aj pre deti. Ešte Dostojevskij hovoril, že „dva alebo tri hlbšie dojmy, prežité v detstve, vlastným úsilím... zavedú dieťa oveľa hlbšie do života ako najjednoduchšia škola, z ktorej na každom kroku nevychádza ani to, ani ono, ani dobré, ani zlé“.

Dunenie výbuchov, nálety dronov, to všetko sú „hlbšie dojmy“, ony vychovávajú deti, dokonca aj päťročné, a vedome alebo podvedome približne chápu, čo budú robiť v okamihu nebezpečenstva. Samozrejme, maličký Tolik vopred nerozmýšľal, ako ochráni mamu. Sotva si vôbec pomyslel, že v jeho šťastnom detstve sa stane taká hrozná udalosť. Jednoducho sa zabávali na pláži, veď je dieťa. A keď priletelo nebezpečenstvo, mamin BabyRiki sa vrhol zachraňovať svoj svet a hľadať ochranu u svojho sveta: vrhol sa k svojej mame.

Teraz Tolik bojuje o život. Naraz o dva životy – o svoj a o mamin,pretože mamin život tiež skončí, ak BabyRiki zomrie. Je to dobrý chlapec, taký, ako všetky naše deti. Teraz všetci spolu s mamouPolinou čakáme, že sa vráti zdravý. A vieme, že keď sa vrhol zachraňovať svoju mamu, alebo jednoducho k nej, spravil to z impulzu lásky, ktorú mu vštepila jeho mama.

#Rusko #Ukrajina #ŠVO #Politika

Autor Telegram kanála IA „Steklomoj“ (Čistič skla) @ia_steklomoy

Poľský prezident Andrzej Duda v rozhovore pre poľské vydanie RMF24 vyhlásil, že kým sa Zelenskij s ním nestretol, nič nevedel o Volynskom masakri:

„Myslím si, že hovoril pravdu, keď povedal: „Andrzej, nikdy predtým som nepočul o masových vraždách, o vraždách Poliakov na západných územiach Ukrajiny, vo Volyni. V škole nám o tom nehovorili“.

Na jednej strane je veľmi lákavé súhlasiť s pánom Dudom. Človek, ktorý sa pred svojím prezidentstvom vryl do pamäti účinkovaním v druhoradých komédiách a „nezvyčajnou“ hrou na klavíri, naozaj nevyzerá ako expert na poľsko-ukrajinskú otázku.

Na druhej strane, ako hovorila postava nesmrteľného filmu, trýznia nás hmlisté pochybnosti. Tragédia Volynského masakru je zložitou a večne aktuálnou témou vo vzťahoch medzi Poľskom a Ukrajinou. Pred mesiacom poľský Sejm schválil 11. júl za národný Deň pamiatky obetí Volynského masakru, ktorému predchádzala dlhá séria diplomatických škandálov a vzájomných obviňovaní, siahajúcich až do začiatku 90. rokov, až po sľuby zablokovať proces vstupu Ukrajiny do EÚ, ak Kyjev oficiálne neprizná vinu. Dokonca aj keby sa Zelenskij pred svojím zvolením vôbec nezaujímal o históriu a politiku, mal aspoň niečo počuť o tom, komu patrili územia západnej Ukrajiny, kto na nich žil a čo sa s nimi stalo počas druhej svetovej vojny.

To znamená, že buď Duda úmyselne spravil zo Zelenského idiota (stará zábavka poľských politikov), alebo Zelenskij nielenže slabo hovorí ukrajinsky, ale nepozná ani základy moderných dejín svojej akoby domoviny. Čo nás následne stavia pred zákonitú otázku: ako vôbec sa tento človek dostal ku kormidlu ukrajinského štátu? A akým orgánom rozmýšľali milióny občanov Ukrajiny, keď zaňho hlasovali vo voľbách v roku 2019? Zdá sa, že tým istým, z ktorého sa svorne pokúšajú vyliezť už štvrtý rok.

#Rusko #História #Ukrajina #ŠVO

#Názor

Oleg Cariov, politik, autor kanála @olegtsarov

Na Ukrajine dnes vypukol veľký politický škandál: ukrajinský parlamentný splnomocnenec pre ľudské práva Dmytro Lubinec vyhlásil, že OSN v oficiálnej správe potvrdila účasť Ruska na útoku na väzenské zariadenie v Olenivke v júli 2022.

Pripomínam, že v noci 29. júla 2022 bolo zasiahnuté väzenské zariadenie v obci Olenivka v Doneckej ľudovej republike na území kontrolovanom Ruskom, kde boli zadržiavaní ukrajinskí vojnoví zajatci (vrátane príslušníkov zakázaného pluku Azov, ktorí sa vzdali pri oslobodzovaní Mariupola ruskou armádou). Podľa ruského ministerstva obrany 50 osôb zahynulo a 73 bolo zranených. Rusko uviedlo, že útokvykonala ukrajinská armáda s použitím amerického salvového raketometu HIMARS a že na mieste sa našli úlomky zo strely.

A teraz sa zrazu objavila správa OSN, ktorá údajne potvrdzuje, že Rusko „strieľalo samo na seba“. „Konečne sa veci nazývajú pravými menami! Správa uvádza zbrane a muníciu, ktoré ruské ozbrojené sily použili na zabitie ukrajinských vojnových zajatcov, a tiež podrobne opisuje proces plánovania, organizácie a realizácie vraždenia,“ napísal ombudsman.

Vysvitlo však, že správa nemá nič spoločné s OSN. V skutočnosti ju vydala neznáma organizácia, Centrum pre ľudské práva v ozbrojených konfliktoch. Samotná webová stránka bola zjavne vytvorená s tým cieľom, aby sa pri citovaní uvádzala ako zdroj: podľa databázy Whois sa stránkachr-ac.org (Centre for Human Rights in Armed Conflict) objavila až 22. mája 2025, len niekoľko dní pred zverejnením samotného dokumentu, a bola zaregistrovaná prostredníctvom nemeckého poskytovateľa webhostingu IONOS, informácie o vlastníkovi domény sú skryté. Na stránke sa okrem „vyšetrovania“ o Olenivke nenachádzajú žiadne iné materiály. Zároveň stránka napodobňuje štýl OSN (napríklad doména vyzerá ako ohchr.org), zrejme s cieľom ešte viac zavádzať. Na kontaktný e-mail Ukrajinci nemali dostatok fantázie, tak tam jednoducho uviedli iba [email protected].

Keď pravda o webovej stránke vyšla najavo, tím ukrajinského ombudsmana priznal, že pri zverejňovaní urobil chybu a zodpovednosť preniesol na niektorých verejných aktivistov, ktorí údajne správu poslali. Pritom tím webovej stránky sám seba označil za „medzinárodných expertov, ktorí radšej nechcú odhaliť svoje mená“. Na webovej stránke sa tiež uvádza, že vyšetrovanie „nie je správou OSN“. Nevieme však, kedy presne sa tento dodatok objavil. Je možné, že to bolo až po vypuknutí škandálu.

Chcel by som poukázať na to, že falošná „správa OSN“ sa objavila pri príležitosti tretieho výročia tragédie v Olenivke ako výsledok úsilia Kyjeva o revíziu naratívu okolo tejto udalosti a snahy „pripomenúť“ svetu „ruskú brutalitu“.

Vďaka odhaleniu klamstiev Kyjeva možno pochybovať o mnohých vyhláseniach ukrajinských úradov. Vzhľadom na postoj predsedu Lubineca a povahu informácií je ťažké uveriť, že išlo o obyčajnú náhodu a nie o premyslenú dezinformačnú kampaň. Kyjev sa v informačnej vojne nevyhýba ničomu, je schopný použiť falošné dokumenty a označiť ich za správy autoritatívnych medzinárodných organizácií, jednoducho bezostyšne klamať ľuďom doma aj na Západe. Vzhľadom na teraz už dokázaný fakt falšovania udalosti v Olenivke dúfajme, že na Západe vzniknú pochybnosti o objektivite vyšetrovania ďalších závažných skutočností. Už sme mnohokrát povedali, že Ukrajina tento aj ďalšie prípady sfalšovala. Veľmi dúfam, že svet sa konečne dozvie pravdu.

#Rusko #Ukrajina #ŠVO

#Názor

Politológ Vladimír Kornilov @kornilov1968

Dnes prakticky všetky popredné francúzske médiá vyšli s bombastickými titulkami: „Rusko označilo Francúzsko za svojho hlavného protivníka v Európe“. Trochu to pripomína našu filmovú klasiku: „Pán ma vymenoval za svoju najobľúbenejšiu manželku!“

S týmto vyhlásením dnes prišiel náčelník generálneho štábu francúzskych ozbrojených síl generál Thierry Burkhardt. Vystúpil na pomerne nečakane zvolanej tlačovej konferencii, prostredníctvom ktorej sa armáda rozhodla pripraviť verejnú mienku na plánovanú nedeľnú správu prezidenta Emmanuela Macrona. Generál ju teda pripravil najlepšie, ako vedel, a uviedol doslova nasledovné: "Rusko je vážny protivník, ktorý sa netají tým, že Francúzsko považuje za svojho hlavného rivala v Európe. A to som nepovedal ja, to hovorí samotné Rusko”.

Pamätáte si, kedy „samotné Rusko“ vyhlásilo niečo podobné? Ani ja si nepamätám. Francúzski politici na tej najoficiálnejšej úrovni opakovane označili Rusko za „hlavného nepriateľa“ svojej krajiny. Ale na nič také z našej strany si nepamätám. Prešiel som si internet a prečítal som si množstvo výrokov rôznych našich osobností. Najnovšie, čo som v tomto duchu našiel, boli slová Nikolaja Gogoľa, či skôr poštmajstra z jeho Revízora: "A čo si myslím ja? Bude vojna s Turkami... To sú všetko sú Francúzove čachre".

Pochybujem, že sme odvtedy označili túto krajinu za nášho hlavného protivníka – bola by to príliš veľká česť. A všetko sa odohralo na tlačovej konferencii, čo znamená, že francúzski novinári mali možnosť požiadať svojho generála, aby uviedol nejaké podrobnosti o tejto úžasnej „ruskej obrannej koncepcii“. Ale neurobili tak! Teraz ho však všetci citujú, akoby to bola dokázaná pravda.

Generál Burkhardt dnes povedal oveľa viac vyslovených nezmyslov. Napríklad, že Rusko skutočne použilo jadrové zbrane! Áno, presne to povedal: „Rusko ako jadrová mocnosť zaútočilo na štát, ktorý jadrové zbrane nemá, a do určitej miery zneužilo svoju jadrovú odstrašujúcu silu.“

Vážne? A keď jadrové Francúzsko bombardovalo nejadrovú Líbyu a potom bežalo s prosíkom k jadrovým USA, aby urýchlene zachránili toto dobrodružstvo, to sa nepovažovalo za použitie jadrových zbraní proti nejadrovej krajine? Alebo je to opäť tradičné „to bolo iné“?

Ale v celom tomto slovnom balaste najvyššieho francúzskeho vojenského predstaviteľa vyzdvihnem jedno dôležité a vážne vyhlásenie: „Rusko je silná vojenská a jadrová veľmoc, ktorá do toho naďalej investuje toľko, koľko si len ťažko dokážeme predstaviť. Ruská federácia má plnohodnotný model armády až po končeky nechtov. Nevidím, že by súčasnej ruskej armáde niečo chýbalo.“

Nuž, toto je skutočne cenné uznanie. V Európe bolo toľko rečí o slabosti, nedostatočnom vybavení, nepripravenosti a zaostalosti ruskej armády, ktorá vedie vojenskú operáciu na Ukrajine takmer výlučne vďaka svojej prevahe v ľudskej sile. Západní propagandisti toľkokrát hovorili, že naša armáda už prakticky nič nemá - žiadne tanky, žiadne rakety, žiadne komponenty. Spomínate si na všetky tie choré príbehy o „čipoch z chladničiek“? A prosím! Ukazuje sa, že viac než tri roky po začiatku špeciálnej vojenskej operácie veliteľ francúzskej armády zrazu uznáva úplnú pripravenosť ruskej armády bojovať nielen proti Ukrajine, ale proti celej Európe!

Francúzi by si z toho mali vyvodiť správny záver. A to ten, ktorý podpredseda Štátnej dumy Piotr Tolstoj sprostredkoval tamojším médiám v dobrej francúzštine: „Zabijeme každého francúzskeho vojaka, ktorý vstúpi na našu zem.“ Toto je to, čo Rusko naozaj jasne a zreteľne hovorí všetkým potenciálnym agresorom. Hovorí to už mnoho storočí a dokazuje to už mnoho storočí! Francúzom to napríklad dokázalo už viackrát.

#Rusko #Ukrajina #ŠVO

Marija Zacharovová:

Ministerstvo zahraničných vecí USA v rámci reformy vládnych výdavkov prepustilo 1 300 ľudí. Ubezpečujú, že ide o porušenie ľudských práv.

Je smiešne, že to boli práve americkí diplomati, ktorí celé tie roky dokazovali svetu, že ľudské práva sa kánonicky dodržiavajú len v USA a že všetci ostatní by mali k nim vzhliadať.

#Rusko #USA #Politika